Homosexualita a veda. Výsledky doposiaľ najrozsiahlejšej genetickej štúdie o homosexualite, ktorá sa zamerala na sexuálne správanie osôb rovnakého pohlavia, ukazujú, že hoci genetika zohráva úlohu, nemožno hovoriť o existencii jedného konkrétneho „génu homosexuality“.

Pol milióna ľudí, obrovské dáta

Štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science sa opierala o údaje od viac než 500 000 účastníkov, prevažne zo Spojeného kráľovstva. Dáta pochádzali z databázy UK Biobank a od klientov genetickej služby 23andMe. Vedci sa zamerali výhradne na správanie – konkrétne na odpoveď na otázku, či mal respondent niekedy sexuálny kontakt s osobou rovnakého pohlavia.

Neexistuje „gén homosexuality“

Výskum potvrdil, že genetická výbava má určitý vplyv na sexuálne správanie, avšak nedokáže ho predpovedať. Kombinácia tisícok genetických variácií má len čiastočný efekt – podľa výsledkov maximálne tretinový. Žiadna jednotlivá genetická mutácia nebola rozhodujúca.

Homosexualita. Zaujímavé súvislosti v DNA

Vedcom sa podarilo identifikovať niekoľko konkrétnych oblastí DNA, ktoré sa častejšie vyskytujú u osôb so skúsenosťou s rovnakopohlavným sexom. Napríklad úsek spájaný s čuchom – zmyslom, ktorý hrá významnú úlohu pri sexuálnej príťažlivosti. Iné oblasti súviseli s hormonálnou rovnováhou či plešatením.

Rozdiely medzi pohlaviami a homosexualita

Niektoré genetické znaky sa vyskytovali výlučne u mužov, iné len u žien. To naznačuje, že genetické vplyvy na sexuálne správanie sa líšia medzi pohlaviami. Rovnako sa ukázalo, že tí, ktorí mali iba niekoľko homosexuálnych partnerov, mali odlišný genetický profil od tých, ktorí ich mali výrazne viac – teda nejde len o silnejšiu verziu rovnakého vplyvu, ale o rôzne vplyvy.

Aj u homosexuálnych párov zohráva zdravá erekcia dôležitú rolu – a práve preto môže byť výživový doplnok MENER Ultra Strong skvelou voľbou pre mužov, ktorí chcú podporiť svoju výkonnosť, libido a sebadôveru, bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu.

Aj spoločenské okolnosti zohrávajú rolu

Výskumníci upozorňujú, že životné prostredie a spoločenský kontext majú zásadný vplyv. Účastníci narodení pred rokom 1950, kedy bol homosexuálny kontakt v Británii trestný, uvádzali iné správanie ako mladšie generácie. To dokazuje, že genetika nie je jediný určujúci faktor.

Sexualita ako komplexný jav

Jedným z najzásadnejších zistení tejto rozsiahlej štúdie je, že ľudská sexualita nie je výsledkom jedného faktora. Genetické predpoklady síce existujú, ale nefungujú ako spínač – teda niečo, čo by priamo „určovalo“, že človek bude homosexuálne orientovaný. Skôr ide o mozaiku drobných biologických vplyvov, ktoré sa stretávajú s psychickými, emocionálnymi a spoločenskými faktormi.

Vedci preto varujú pred zjednodušujúcim vysvetľovaním homosexuality ako „vrodenej“ alebo „získanej“. Realita je totiž oveľa nuansovanejšia – podobne ako pri iných črtách ľudskej osobnosti.

Homosexualita nie je porucha

Štúdia zároveň potvrdzuje to, čo už niekoľko desaťročí tvrdí väčšina odbornej verejnosti: homosexualita nie je choroba, úchylka ani výsledok „zlej výchovy“. Svetová zdravotnícka organizácia ju vyradila zo zoznamu duševných porúch už v roku 1990, no spoločenské predsudky stále prežívajú.

Zaujímavé je, že podľa výskumu veľká časť rozdielov v správaní ľudí bola ovplyvnená ročníkom narodenia – čo len potvrdzuje, že spoločenské nastavenie a miera prijatia odlišností zohrávajú kľúčovú rolu. Jednoducho povedané: čím slobodnejšie a tolerantnejšie prostredie, tým väčšia šanca, že sa človek otvorene prizná k vlastnej identite.

Homosexualita a výskum ako nástroj porozumenia, nie nálepiek

Aj keď výsledky štúdie môžu byť pre niekoho prekvapivé, nemali by byť zneužité na to, aby sme niekoho kategorizovali, škatulkovali alebo posudzovali. Naopak – ide o krok k väčšiemu pochopeniu a empatii. Skutočnosť, že sexualita nevzniká len „v génoch“, ale aj v našich vzťahoch, zážitkoch a kultúre, nás môže naučiť viac si vážiť rozmanitosť medzi ľuďmi.

Homosexualita. Dôležitosť prijatia a podpory

Pre mnohých LGBTQ+ ľudí je spoločenské prijatie kľúčové nielen pre pocit bezpečia, ale aj pre duševné zdravie. Výskumy opakovane dokazujú, že homosexuálni muži a ženy, ktorí zažívajú podporu svojho okolia, majú nižšie riziko depresie, úzkosti a samovražedných myšlienok.

Záverom možno povedať: genetika môže do určitej miery ovplyvniť sexuálne správanie, ale rozhodne ho neurčuje. A to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť môžeme urobiť, je prijať ľudí takých, akí sú – bez potreby ich skúmať, meniť alebo súdiť.

Záver: Sexualita je komplexná

Najnovšia štúdia potvrdzuje, že sexuálne správanie nie je možné presne predpovedať na základe DNA. Genetika hrá určitú úlohu, no dôležitú časť ovplyvňujú kultúrne, spoločenské a osobné faktory. Homosexualita teda nemá jednoduché biologické vysvetlenie – je výsledkom zložitej interakcie medzi génmi a prostredím.